Krídlatka – burina alebo plodina?

Krídlatka je vytrvalá bylina, ktorá má svoj pôvod vo východnej Ázii. Do Európy sa dostala ako okrasná rastlina, avšak vďaka svojej adaptabilite sa čoskoro rozšírila aj mimo svojich okrasných stanovísk. Mnohí z nás vôbec nevedia ako táto rastlina vyzerá a pritom je už takmer na každom kroku. Obyčajne sa nachádza na lúkach okolo vodných tokov ale tiež tam, kde je pôda dostatočne hlboká a dostatočne vlhká. Krídlatku si napríklad môžete všimnúť cestou vlakom pri obci Kraľovany. Obidve strany trate sú ňou doslova zakryté.

Krídlatka sa vyznačuje veľmi rýchlym rastom a raketovo dosahuje výšku od 2 do 5 metrov (podľa druhu). Z jedného koreňa postupne vyrastajú ďalšie podzemky, ktoré sú hladké a relatívne široké. Kvety krídlatky sú drobné a biele a niekedy vôbec nedozrejú a preto sa táto vytrvalá rastlina rozmnožuje skôr podzemkami. Rast v prvých rokoch nie je taký intenzívny, avšak po „aklimatizácii“ na stanovišti sa krídlatka stáva dominantným druhom a ostatné rastlinstvo v jej okolí nemá šancu.

Vzhľadom na fakt, že s rastúcimi požiadavkami na poľnohospodárske plodiny pre energetické účely, vyššie výnosy, rýchlejší rast a tiež s ohľadom na všeobecný trend znižovania energetickej závislosti na fosílnych zdrojoch by dnes bolo vhodné, aby sme prehodnotili náš postoj ku krídlatke.

Toho času je krídlatka zaradená v zozname invazívnych druhov rastlín a to práve vďaka jej mohutnému rastu. Otázkou však je, či je výhodnejšie umelo pestovať monokultúry kukurice, kŕmiť ňou bioplynové stanice, umelými hnojivami poškodzovať podzemné vody a znehodnocovať naše najlepšie orné pôdy alebo sa pokúsiť krídlatku využiť na to v čom je najlepšia – na produkciu biomasy. Zamyslime sa, či aj tu neplatí známe príslovie: Priateľa si drž blízko, ale nepriateľa ešte bližšie…

Ak sa nebudeme pozerať na krídlatku cez prsty a uvedomíme si, že jej výnos z hektára môže byť v rozmedzí okolo 30-40 ton prídeme na to, že takýto prírastok nemá žiadny smrekový ani dubový les. V prospech krídlatky hrá aj spotreba a následné uvoľňovanie oxidu uhličitého, pretože ak vyrúbeme les na palivo, tak sa razom uvoľní množstvo CO2, ktoré sa v stromoch ukladalo desiatky rokov, zatiaľ čo spaľovaním sezónnych plodín sa CO2 uvoľňuje postupne. Výhodou krídlatky je tiež fakt, že ju môžeme „kosiť“ aj viackrát do roka.

V prepočte na energiu je možné z jedného hektáru dostať približne 200 – 400 GJ energie, čo je porovnateľné so suchou drevnou štiepkou, pričom jej spracovanie nemusí byť nákladnejšie.

Vďaka svojmu mohutnému koreňovému systému dokáže táto rastlina vstrebať z pôdy značné množstvo znečisťujúcich látok a ťažkých kovov, ktoré je možné po spálení zachytiť na špeciálnych filtroch a ďalej bežne likvidovať alebo spracovať. Prečo potom krídlatku nevyužiť aj na asanáciu znečistených plôch?

Krídlatka sa vďaka svojim vlastnostiam môže stať významnou energetickou plodinou, no v súčasnosti je za vynakladania obrovských finančných prostriedkov likvidovaná a jej potenciál zostáva nevyužitý.

Všetci vieme že cestou zvyšovania ťažby fosílnych palív sa svet uberať nemôže, preto by sme mali pomocou podporných mechanizmov a ekonomických nástrojov využívať obnoviteľné zdroje energie u nás, tak ako to robia iné krajiny ako napr. Švédsko a Dánsko, kde rozsah použitia a využívania zdrojov obnoviteľných foriem energie je na úrovni 40 – 60 %.

Slovensko v rámci spotreby energie kryje len 4,2 % z obnoviteľných zdrojov, z čoho podiel biomasy činí približne 1,8 %, aj keď potenciál využitia obnoviteľných zdrojov energie je podstatne vyšší…