Blog

Tu nájdete novinky zo sveta životného prostredia ekológie a mnoho iného.

fosfor blog foto_1

Škóti chcú znovu získavať fosfor zo splaškovej vody

21.02.2018




Väčšina z nás pozná fosfor z hodín chémie ako prvok periodickej tabuľky. Okrem toho, že je súčasťou ľudského tela, väčšina z nás zrejme netuší, aký je pre ľudstvo v skutočnosti dôležitý. Môžeme však smelo povedať, že je súčasťou našej spotrebiteľskej DNA.

Fosfor je surovinou, ktorá sa ťaží. Žiaľ, len v hŕstke krajín sveta a ani tie nie sú všetky politicky stabilné. Zásob fosforu na našej planéte je z roka na rok menej. Pritom je, spolu s dusíkom, základnou zložkou priemyselných hnojív, bez ktorých by v preľudnenom svete nebolo ovocie ani zelenina. Fosfor je dokonca aj v krmovinách pre dobytok. No kým dusík dokážeme získavať zo vzduchu, fosfor nie.
Nedostatok verzus bohatstvo 
Ľudské telo dokáže z fosforu v potravinách vyťažiť iba zlomok. Ostatok jednoducho vylúči, drahocenná surovina odtečie kanalizáciou a skončí až niekde v mori. Je to škoda, no možno to nepotrvá dlho. Škótski vedci totiž pracujú na získavaní a obnove fosforu práve zo splaškových vôd. Využitie by našiel v oblasti poľnohospodárstva a produkcie potravín. Práve intenzifikácia poľnohospodárstva totiž zapríčiňuje znižovanie svetových zásob fosforu až natoľko, že hrozí jeho ozajstný nedostatok.
Profesor Ole Pahl z Kaledonskej univerzity v Glasgowe je jedným z tých, ktorí sa tomuto problému snažia čeliť. „Štatistické údaje hovoria, že každý človek na Zemi spotrebuje ročne asi 22 kilogramov fosforu vyťaženého z podzemia,“ hovorí profesor. Štatistickú hodnotu znižujú krajiny, ktoré používajú fosfor v obmedzenej miere. Či už je pre nich nedostupný alebo finančne náročný. Malí farmári v rozvojových krajinách sa nedostanú k umelým hnojivám tak, ako tí v rozvinutých štátoch.
V zápalkách aj v ľudských bunkách
Okrem toho, že človek má fosfor v bunkách a masívne sa tiež využíva v poľnohospodárstve, nájdeme ho tam, kde by sme netušili. Napríklad, práve vďaka nemu sa bezpečnostné zápalky zapália iba keď chceme a nevzbĺkne nám celá škatuľka vo vrecku. V skutočnosti nepreháňame, ak povieme, že prvok s atómovým číslom 15 je súčasťou našej spotrebiteľskej DNA.
„Myslia si, že sme blázni“
Vráťme sa však k škótskemu výskumu a projektu Phos4You financovanému z eurofondov. Tím z Kaledonskej univerzity používa na získavanie fosforu z odpadovej vody mikroskopické riasy a kúsky vlny. V laboratóriu majú dve nádrže s odpadovou vodou z mesta Paisley. V jednej riasy zmenili vodu na tmavozelenú, v druhej nádrži je voda na prvý pohľad čistejšia. 
Študentka Lena Reichelt, ktorá tu pracuje, vysvetľuje: „V prvej nádrži je voda zelená, pretože riasy tu voľne plávajú v celom objeme. V druhej nádrži sú riasy prichytené, vytvárajú biofilm a skutočne vo významnej miere redukujú obsah fosforu. Nakoniec sa snažíme získať nazhromaždený fosfor z týchto mikroorganizmov. Biofilm, na ktorom sa nachádzajú riasy zachytávajúce fosfor, nie je nič viac sofistikované ako vlna.“
Výskumná asistentka Ania Escuero upresňuje, že špeciálne riasy pochádzajú zo znečistenej španielskej rieky. „Sú skutočne odolné a nepotrebujú veľa svetla, takže na mieste ako Škótsko alebo severozápadná Európa vo všeobecnosti, je to naozaj zaujímavé. Každý si myslí, že sme blázni, pretože v Škótsku chceme pestovať riasy a navyše bez svetla. Ale toto sú špecifické riasy, ktorých rast je v prípade väčšieho množstva svetla výrazne spomalený, takže potrebujú byť trochu viac v tme.“
Ideálne miesto – Európa
Práve na európskom kontinente, v zaľudnených mestách s rozvinutou infraštruktúrou, je možné pomýšľať na opätovné získavanie fosforu aj v priemyselnom meradle.
Aj keď napríklad práve v Škótsku by to bolo komplikovanejšie, lebo je tu málo centralizovaných čistiarní odpadových vôd. Väčšina splaškov končí v malých čistiarňach alebo septikoch (napríklad na Slovensku nie sú septiky legálnym spôsobom likvidácie splaškov). To znamená, že ak chce Škótsko získavať dostatok fosforu z odpadovej vody, musí tomu prispôsobiť aj rozsah jej čistenia.
Ako dodáva profesor Pahl: „Možno nebudeme s takto získaným fosforom pestovať šalát, ale môžeme ním podporovať lesné hospodárstvo alebo rast trávy, ktorú budú spásať kravy. V každom prípade musíme byť schopní zabrániť tomu, aby tento základný životný element končil v moriach a oceánoch.“

Zdroj:
http://www.bbc.com/news/uk-scotland-41374541