Blog

Tu nájdete novinky zo sveta životného prostredia ekológie a mnoho iného.

11

Zdvihnutý prst pre Demänovskú dolinu

10.03.2015




V posledných dňoch zasiahli severné Slovensko výdatné dažde spojené s povodňami. Vysoká voda neobišla Liptov, Kysuce a ani Oravu. Povodne priniesli rozsiahle materiálne škody no čo je horšie, vyžiadali si aj ľudské životy. Na internete a aj na sociálnych sieťach kolujú rôzne názory čo bolo príčinou povodní.
Jedna skupina ľudí zastáva názor, že za vzniknuté povodne sú zodpovedné podnikateľské aktivity spoločnosti Tatry Mountain Resorts a ostatných developerov. Ďalšia skupina ľudí tvrdí, že za problém môžu lesníci lebo neúmerne ťažia drevo v národnom parku. My by sme Vám radi priblížili náš nestranný názor na celú situáciu, ktorá v Demänovej nastala a bude sa diať ďalej ak s tým v krátkej budúcnosti nič nespravíme. Aby si niekto nemyslel, že sme niekoho „trolovia“ – nemáme v Demänovskej doline hotely ani žiadne iné ekonomické záujmy. Sme len lyžiari a mladí ľudia zo sedliackym rozumom.
Tatry Mountain Resorts prevádzkuje v Demänovskej doline najväčšie a najlepšie lyžiarske stredisko na území Slovenskej republiky a konkuruje renomovaným zahraničným rezortom. Do strediska preto prichádza veľké množstvo turistov z ktorých v konečnom dôsledku neprofituje len jeden subjekt ale mikroekonomika celého Liptova. Tento fakt potvrdzuje aj skutočnosť, že Liptov je najpríťažlivejším regiónom na Slovensku. S čoraz väčšou návštevnosťou v doline úzko súvisí aj čoraz väčší tlak na životné prostredie a ekosystémy v doline. Rastúca ľudská aktivita a developerská činnosť vytvárajú nové hektáre zjazdoviek, spevnených plôch a komunikácií po ktorých voda nekontrolovateľne odteká. Ak tvrdíme, že voda má hodnotu, tak spolu s ňou odteká aj potenciál krajiny. Národný par Nízke Tatry ktorý si pamätáme z histórie dnes už dávno národným parkom nie je. Len sa tak volá. Ako inak si vysvetliť hotely a ubytovacie zariadenia rastúce ako huby po daždi, neustály ruch v doline, autá, turistov atď…
Národný park si predstavujeme ako územie kde si človek príde urovnať svoje myšlienky, kde ho neotravujú typické problémy s akými sa stretáva v blízkosti ľudských obydlí (ruch, prašnosť, hluk, odpadky a pod.)
Druhá skupina ľudí tvrdí, že za vzniknuté problémy môžu lesníci a ich zvýšená aktivita pri ťažbe dreva v oblasti. Ako vždy aj tu má minca dve stránky. Na jednej strane vidíme rozsiahle odlesnené územia bez jediného stromu, ktorých rozloha je viac ako 500 hektárov len v oblasti Chopku. Na druhej strane však platí, že lesníci sú povinný odstrániť kalamitné drevo tak, aby v čo najväčšej možnej miere zabránili šíreniu drevokazného hmyzu. Preto do doliny vstupujú traktory, harvestory a iná technika na ťažbu dreva. Po tejto činnosti v lese ostávajú kilometre ciest ktoré sú nezabezpečené proti odtoku vody s krajiny (napr. odrážky). Voda na lesnej ceste bez odrážok nekontrolovateľne naberá na sile, eroduje cestu a unáša množstvo materiálu, ktorý končí v potokoch a priehradách. Voda z odlesneného územia odteká 3,9 násobne rýchlejšie ako zo zdravého lesa. Snaha lesníkov obnoviť porasty je evidentná, pretože niektoré územia vysádzajú opakovane. Malé stromčeky sú na odlesnených plochách vystavované slnečnému žiareniu a doslova živoria v dôsledku nedostatku vody – viaceré štúdie potvrdili, že vegetácia rastie niekoľko krát rýchlejšie ak má dostatok vlahy.
Pred vyše mesiacom sme sedeli na Grande asi s každým ochranárom, ktorý sa môže vyjadriť k problematike zadržiavania vody v krajine. Bolo nás tam asi 24. Prezentovali sme im ako práve takýmto veciam aké sa dejú nie len v Demänovskej doline predísť, ako by sa vodný manažment v doline mohol zlepšiť a čo preto treba urobiť. Zo stretnutia vyplynulo že zástupcovia verejného sektora by najradšej počkali ako si so situáciou príroda poradí, lebo čo ak náhodou…
Už pred mesiacom sme kompetentných upozorňovali na riziko povodne ktorá spláchne Demänovskú dolinu. Ale nerobíme nič, čakáme. Čakáme aj napriek tomu, že do obnovy krajiny mali byť investované súkromné finančné prostriedky!
Treba povedať, že stav vodných tokov v doline je žalostný. Jaskyniari vedia, že v potokoch je z dlhodobého horizontu v niektorých obdobiach pokles prietokov až o 50%, ale riešenie čo s tým spraviť zatiaľ nevymysleli. Správa Národného parku Nízke Tatry vie, že prírastky mladých, novovysadených stromčekov na územiach postihnutých lykožrútovou kalamitou sú podpriemerné, ba až žiadne, ale riešenie čo s tým spraviť zatiaľ nevymysleli. Rovnako tak ďalšie orgány štátnej správy by mohli vedieť, že na kilometroch lesných ciest po ktorých sa odváža/odvážalo kalamitné drevo nie je jediná odrážka, ktorá by vode zabránila erodovať a odnášať pôdu, ale riešenie čo s tým spraviť zatiaľ nikto nevymyslel. Namiesto hľadania riešení vraj treba počkať. Tak čakáme, ale sami nevieme na čo.
Po príklady obnovy krajiny po prírodných katastrofách pritom nemusíme chodiť ďaleko. V susednom Rakúsku majú veľmi bohaté skúsenosti s revitalizáciou poškodenej krajiny prostredníctvom vody. Treba sa ísť len pozrieť.
Demänovská dolina má veľký potenciál aby sme jej prinavrátili predchádzajúcu krásu ale v dohľadnom čase to príroda sama nespraví. Človek by mal teraz do krajiny vrátiť časť hodnoty, ktorú z nej zobral. Stačí naozaj málo. Len sa choďte pozrieť ako vypadajú zatracované a nefunkčné vodozádržné opatrenia ktoré v čase potopy v Demänovej ochránili Oščadnicu pred katastrofou. To čo kedysi robila Správa hradenia bystrín dnes už nerobí nikto (až na pár svetlých výnimiek) a to je dôvod bleskových povodní keď sa z malého potôčika stane dravý živel nechávajúci po sebe spúšť.
Pozrite sa sami a zhodnoťte či sú jednoduché vodozádržné opatrenia účinné alebo nie…

Škody po povodniach

Takto by mali vyzerať protipovodňové zábrany