Nenechajte Vaše peniaze odtiecť

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Vivamus sit amet eros sapien. Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Vivamus sit amet eros sapien

Viac info Čistiarne Čo ešte vieme

Koreňová čistiareň odpadových vôd pre penzión 33EO

Koreňová čistiareň je navrhnutá pre Penzión a kapacitne zvládne 33 stálych ekvivalentných obyvateľov. Odpadová voda sa najprv zachytáva v trojkomorovej sedimentačnej nádrži. V jednotlivých komorách sa postupne oddelí hrubý kal ktorý sa ukladá na dne prvej komory septiku. Po odstránení hrubých častí preteká odpadová voda zo septiku do prvého horizontálneho filtra.Voda z horizontálneho filtra preteká do šachty v ktorej je umiestnená regulácia hladiny a patentované zariadenie EKOPULZ. Pomocou EKOPULZU sa vodu v pravidelných intervaloch a množstve dávkuje na
druhý vertikálny filter. Táto dokonale vyčistená odpadová voda(99%) sa môže využívať na množstvo účelov tam kde netreba plytvať drahocennou pitnou vodou.

 

Výsledky rozborov :

Údaje na Vstupe:

  • Biochemická spotreba kyslíka pod 5 dňoch – 300 mg/l
  • Chemická spotreba kyslíka – 675 mg/l

Údaje na Výstupe:

  • Biochemická spotreba kyslíka pod 5 dňoch – 4,2 mg/l
  • Chemická spotreba kyslíka – 15 mg/l
 
 

Prípadová štúdia

Problém:

Primárnou potrebou v meste bolo nahradiť starú čistiareň odpadových vôd s nákladnou prevádzkou a nedostatočnou čistiacou schopnosťou. Pôvodná čistiareň bola navyše situovaná na vrchu blízkeho kopca, kde sa mali čerpať všetky odpadové vody z mesta. Nelogické umiestnenie čistiarne odpadových vôd by znamenalo, že denne by sa muselo prečerpávať približne 3.600 m3 odpadovej vody.

Riešenie:

Moldavská vláda sa v rámci programu Svetovej banky a po vypracovaní štúdie uskutočniteľnosti rozhodla nahradiť pôvodnú aktivačnú čistiareň systémom vegettačnej čistiarne s celkovou kapacitou približne 26.000 obyvateľov (do roku 2022 sa plánuje zväčšenie čistiarne až na 33.000 pripojených obyvateľov) a niekoľkých prevádzok na spracovanie potravín. Počas obdobia najväčšej špičky potravinárskeho priemyslu bude systém vegetačnej čistiarne schopný zaobchádzať s maximálnou organickou záťažou 2000 kg BSK5 / deň. Na začiatku bola priemerná záťaž čistiaceho systému 700 kg BSK5/ deň (11.600 EO – ekvivalentných obyvateľov) a s maximálnou záťažou čistiarne na úrovni 1200 Kg BSK5/ deň (20.000 EO).

Primárna sedimentačná fáza (napr. septik ako je zvykom u menších producentov odpadovej vody) bola v prípade čistiarne Orhei preskočená, pretože sa uskutočňuje priamo v sekundárnej fáze spracovania tzv. francúzskym systémom. Systém pozostáva z filtračných polí zapojených do 4 línií. Tieto polia pracujú nezávisle od seba, a vždy sú zapojené vo dvojici. 

1 etapa čistenia – francúzsky systém čo je vlastne obdoba vertikálneho filtra, na ktorý sa však aplikuje surová odpadová voda bez predchádzajúceho prečistenia. Na povrchu vzniká kalová aeróbna vrstva, prerastaná koreňmi vegetácie, ktorá musí byť odstránená každých 10-12 rokov.

2.stupeň – vertikálny filter s podpovrchovým prúdením odpadovej vody, ktorý dokončuje biologický proces čistenia. Celková plocha využitá na čistiaci proces je približne 5 ha. Určite je to jedna z najväčších vegetačných čistiarní pre čistenie komunálnych odpadových vôd na celom svete!

V čistiarni je vzhľadom na miestne pomery nevyhnutné odpadovú prečerpávať v rámci čistiarne a následne prečistenä vodu do vzdialenosti 1,5 km. Náklady na prečerpávanie dosahujú hodnotu 0,4 kWh/m3 odpadovej vody, čo nie je až také zlé. Pre porovnanie, aktivačné čistiarne sa so spotrebou elektrickej energie pohybujú niekde na úrovni 0,8 až 1,4 kWh/m3.

O najväčšej čistiarni odpadových vôd na svete sa môžete dočítať v našom blogu tu:

Výhody:

Rozvojové krajiny často potrebujú systém s jednoduchou technológiou na spracovanie odpadovej vody s cieľom čo možno najviac obmedziť prevádzkové náklady a dosiahnuť vysokú účinnosť bez potreby veľmi kvalifikovaného a špecializovaného personálu. Navrhovaný systém je charakterizovaný nízkou spotrebou energie a veľmi nízkou produkciou odpadového materiálu. Kal ktorý sa v čistiarni počas rokov hromadí sa použije ako kondicionér (hnojivo) pôdy. To znamená že organický materiál sa počas rokov stabilizuje a po aplikácii na pôdu sa dostane tam, odkiaľ sa predtým zobralo.

 

Viac takýchto stavieb na Slovensku.

Pôvodný článok v angličtine – http://www.constantinealexander.net/2016/06/constructed-wetlands-boost-biodiversity.html

Section of an artificial wetland for stormwater treatment which was constructed by the University of New Hampshire Stormwater Center. Image: University of New Hampshire Stormwater Center, 2012.
By Science for Environment Policy

Koreňové čistiarne sa v mnohých krajinách používajú ako zelená infraštruktúra pre čistenie odpadových vôd, ale nová štúdia naznačuje, že môžu byť tiež dôležitým miestom z hľadiska biodiverzity.
Táto práca podáva správu o koreňovej čistiarni v urbánnom území Talianska, ktorá mala vplyv na zvýšenie počtu rastlinných druhov vyše 200%. Výskumníci hovoria, že schopnosť koreňových čistiarní zvyšovať biodiverzitu by mohla podporovať miestny rozvoj.

Prirodzené mokrade sú jedným z ekosystémov na zemi s najvyššou biodiverzitou a umelé mokrade (teda koreňovej čistiarne) nie sú žiadnou výnimkou.
Koreňové čistiarne sú navrhované tak, aby napodobňovali Prirodzené mokraďové systémy a sú využívané po celom svete na čistenie odpadovej vody. A ak je pre nich dostatočná plocha, tak dokážu odstraňovať znečistenie obdobne ako tradičné systémy, akurát že s menšími prevádzkového nákladmi.

Štúdia sa zamerala na koreňovú čističku s názvom EcoSistema Filtro (ESF), ktorá bola vybudovaná v roku 2004 na Sardínii. Čistiareň sa nachádza vo vnútri regionálneho prírodného parku Molentargius-Saline, ktorý je Dôležitý, vzhľadom k vysokej biodiverzite, aj z medzinárodného hľadiska (je súčasťou sústavy Natura 2000 a Ramsarského dohovoru o mokradiach).
ESF je koreňový čistiareň s voľnou hladinou o ploche 37 hektárov a vyčistená voda odteká PRIAMO do prírodného parku.

 

Výskumníci zisťovali údaje o rastlinách, rastúcich v tejto koreňovej čistiarni, po dobu ôsmich rokov (2005-2013) prieskumom troch plôch dvakrát ročne. Najmenej raz za mesiac bol uskutočňovaný aj pochôdzkový prieskum, pri ktorom sa zbierali dáta o jednotlivých zistených druhoch rastlín. Výskumníci potom zrovnali dáta zobraté v jednotlivých rokoch, aby zhodnotili zmeny vo flóre Počas vývoja mokradí ekosystému.
Kolonizácia rastlinami začala čoskoro po výstavbe koreňovej čistiarne a postupne narastala, s najväčším zvýšením Počas Prvého a druhého roku. Počas ôsmich rokov štúdie (okrem prelome roku 2006/2007, kedy boli rastliny mechanicky odstránená ako Súčasť manažmentových opatrení) sa stále zvyšoval počet zachytených druhov. Počet taxónu sa zvyšoval o 14% každý rok.

V poslednom roku štúdie zaznamenali výskumníci 275 Rôzni druhov rastlín (zvýšenie o 224% v porovnaní s prvý rokom). Flora mokrade predstavovala viac ako polovicu (54%) celej flory regionálneho parku, vrátane mnohých endemických druhov. Šesť rôznych skupín endimických rastlín malo Prospech zo slaného a dusíkom obohateného prostredia, ktoré koreňová čistiareň ponuka.

Výskumníci tiež zaznamenali významný počet cudzích druhov, ktoré v roku 2013 predstavovalo 12% celej flóry mokrade. Autori štúdie predpokladajú, že tieto rastliny kolonizovali čistiareň z okolitých plôch, ktoré boli ovplyvnené Ľudskou aktivitou. Avšak sa neukázalo, že by tieto cudzie druhy maly negatívny dopad na endemické druhy. Šesť percent zistených druhov rastlín bolo chránených vrátane dvoch, ktoré sú na červenom Zozname ohrozených druhov podľa IUCN.

Výskumníci predpokladajú, že koreňová čistiareň má takto vysokú diverzitu druhú rozmanitosti vďaka svojmu Umiestnenie (rozhranie medzi sladkou a slanou vodou), a tiež preto, že poskytuje ideálne stanovište pre Niekoľko druhov migrujúcich vtákov, ktoré MÔŽU prenášať semena a fragmenty rastlín [1, 2].
Táto koreňová čistiareň, Umiestnená síce v prírodnom parku, ale obklopená rušením mestského prostredia, poskytuje prírode blízke riešenie, ktoré okrem čistenie odpadovej vody prináša aj ďalšie benefity v podobe zachovania a posilnenia biodiverzity.

Táto štúdia nám ukazuje aký pozitívny dopad MÔŽU Mať umelo vytvorené ekosystémy na lokálnu biodiverzitu a zdôraznila, že je dôležité chrániť prírodnu i pri prevádzke čistiarní odpadových vôd (napr vyhnúť sa managementovým zásahom ako mechanické odstraňovanie rastlín ako prebehlo na ESF). Výskumníci si také myslí, že plochy ako je táto, MÔŽU veľmi prispela k udržateľný rozvojom v mestských územiach.

Lewis, L., Behling, E., Gousse, H., Qian, E., Elphick, C., Lamarre, J., Bêty, J., Liebezeit, J., Rozzi, R. & Goffinet, B. (2014). First evidence of bryophyte diaspores in the plumage of transequatorial migrant birds.PeerJ, 2, p.e424
Viana, D.S., Gangoso, L., Bouten, W. & Figuerola, J. (2016) Overseas seed dispersal by migratory birds.Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences. 283 (1822): 20152406
Citation: De Martis, G., Mulas, B., Malavasi, V. & Marignani, M. (2016); Can artificial Ecosystems enhance local Biodiversity? The case of a constructed Wetland in a Mediterranean urban context; Environmental Management 57 (5): 1088–1097; DOI: 10.1007/s00267-016-0668-4.

Študenti z univerzity v Ghentu experimentujú so spôsobmi odstraňovania rezíduí liekov z odpadovej vody, aby tak chránili životné prostredie.

Študenti magisterského štúdia vyrobili malý mokraď u fakultnej nemocnice AZ Groeninge v Kortrijku a využili prírodné filtračné procesy na čistenie vody z budovy.

Lieky, ktoré ľudia užívajú, ako napríklad protizápalové lieky alebo antibiotiká, nie sú vždy plne absorbované v tele a ich zvyšky končia v odpadovej vode .

Existujúce čistiarne odpadových vôd nie sú schopné odstrániť všetky tieto rezíduá a tie potom môžu spôsobovať škody na rastlinách a zvieratách, ktoré vo vode žijú .

Professor Diederik Rousseau, ktorý viedol diplomové práce študentov, povedal, že kontaminácia sa netýka pitnej vody, ktorá prechádza dôkladnejšom procesom čistenia .

Zatiaľ čo koreňové čistiarne sú už dlho považované zo efektívny spôsob čistenia odpadovej vody (zatiel však v Slovenskej republike nie až tak) študenti Laurens Huba a Lige Vanseveren chceli zistiť viac, ako sa baktérie a rastliny vysporiadajú zo zvyškami liekov, pretože o tom veľa informácií nie je.

Zistili, že hoci koreňová čistiareň neodstránila úplne všetky rezíduá liekov, tak využitie ozónu v druhom kroku umožnilo dokončiť proces čistenia.

SPOJENIE ÚSILIA

Rousseau k tomu vraví :

Čo sme skutočne zistili je, že tie technológie sa vzájomne doplňuje. Niektoré farmaká sú odstránená v kořenovke, ale nie ozonaciou, a naopak. Takže táto kombinácia nám dáva väčšiu garanciu dobre vyčistenej vody.

"Koreňové čističky odpadových vôd, na rozdiel od konvenčných čistiarní odpadových vôd, splývajú s jeho prostredím a je jednoduchšie a lacnejšie ich  prevádzkovať" dodáva.

Tým pracoval s inovatívnym druhom koreňovej čistiarňe odpadových vôd od spoločnosti Rietland, ktorá je aktívne prevzdušňovaná. To veľmi, zvyšuje účinnosť, takže takáto koreňová čistiareň potrebuje oveľa menej miesta ako iné druhy koreňovej ČOV. (najneskôr tento rok, budeme prezentovať podobný typ Ekočističiek aj v našom portfóliu)

Päťmesačný pokus vyžadoval naplnenie prenosnej nádoby štrkom a vysadenie močiarnymi rastlinami. Súčasťou bola tiež usadzovacia nádrž pre zachytenie hrubých nečistôt. Prvý laboratórny test odpadovej vody ukázal, že sa v nej nachádza rezíduá beta-blokátorov, protizápalových liekov, antikonvulzív, narkotík, antacíd a antibiotík. Po prechode koreňovú čistiarňou väčšia časť týchto prvkov bola odstránená, ale niektoré biologicky nerozložiteľné látky zostali, ako napríklad široko používaný protizápalový liek diclofenac.

Riešenie, navrhnuté profesorom Stijn Van Hullom, bolo čistiť vodu následne pomocou ozónu, ktorý môže byť produkovaný na mieste. Ale vzhľadom k vysokým nárokom na spotrebu elektrickej energie pri výrobe ozónu musí tím ešte nájsť cestu, ako lepšie kontrolovať jeho dávkovanie."

Štúdia bývalého Van Hulleova študenta Aegina Malaja hovorí, že organické chemikálie (Čo zahŕňa ako zvyšky Lieku tak pesticídy, farby a ďalšie látky) OHROZUJÚCE ekologickú integritu a biodiverzitu skoro polovice vodných útvarov v Európe.

Rousseau k tomu hovorí:

Expozícia nízkou koncentráciou chemikálie, síce nezabíja rastliny ani živočíchy, ale Môže Mať postupný efekt na ich telo, Napríklad narušením rovnováhy hormónu.

Dodal tiež, že zatiaľ teraz nie sú žiadne európske štandardy pre čistenie rezíduí Lieku v odpadovej vode, tak Švajčiarsko nedávno zaviedlo takúto novú legislatívu a európski legislatívci sa na tento problém tak tiež pozerajú.

Myslíte že to budú zvládať klasické biologické čistiarne odpadových vôd?

Pôvodný článok od Paula Dear

 http://www.flanderstoday.eu/innovation/students-find-reeds-could-flush-out-harmful-drug-residue-water

Úsilie spoločnosti Bauer bolo ocenené zmluvou o rozšírení doposiaľ najväčšej koreňovej čistiarne odpadových vôd na svete v sultanáte Omán, slúžiacej na čistenie priemyslových odpadových vôd vznikajúcich v spoločnosti Petroleum Development Oman (PDO). Spoločnosť PDO je poprednou prieskumnou a výrobnou spoločnosťou v oblasti ťažby ropy a zemného plynu v krajine.

Prvá fáza budovania čistiarne bola dokončená už v roku 2011. Vlajkový projekt úpravy a čistenia kontaminovanej vody vznikajúcej pri ťažbe ropy v sultanáte Omán získal niekoľko medzinárodných ocenení za vynikajúce výsledky v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, inovácií a bezpečnosti.

Inovatívna technológia čistenia vody prostredníctvom umelých mokradí je jedinečná vďaka využitiu gravitačného prietoku vody a prirodzených procesov na odstránenie obrovského množstva uhľovodíkov. Okrem svojej pozoruhodnej veľkosti sa zariadenie vyznačuje aj neobyčajne vysokou účinnosťou. Do čistiarne totiž vstupuje surová ropa ktorá tvorí takmer 95 % (!!!) celkového objemu, pričom obsah uhľovodíkov nachádzajúcich sa na výstupe z čistiarne je len 0,5 %. A to všetko bez použitia elektrickej energie alebo chemikálií.

Po rozšírení čistiarne v roku 2014 môže cez zariadenie každodenne pretekať neuveriteľných 115 000 m3 vody. Prevádzka zariadenia ukázala, že kapacitu je možné rozširovať ďalej a preto sa pripravuje opätovné rozšírenie tejto koreňovej čistiarne o prietok ďalších 60 000 m3 denne. Plánovaná výsledná kapacita čistiarne bude teda až 175 000 m3 odpadovej vody za 24 hodín. Dokončenie ďalšieho rozšírenia je plánované na rok 2019. Spoločnosť Bauer sa po výstavbe zároveň zaviazala aj na prevádzku zariadenia a to až do roku 2044.

Predseda predstavenstva spoločnosti Bauer Peter Hingott sa vyjadril: „koreňová čistiareň odpadových vôd v Ománe je jedným z našich najinovatívnejších a najvýznamnejších projektov. Partnerstvo s PDO nám umožní pokračovať na tejto ceste spoločného úspechu.“

Väčšina z nás pozná fosfor z hodín chémie ako prvok periodickej tabuľky. Okrem toho, že je súčasťou ľudského tela, väčšina z nás zrejme netuší, aký je pre ľudstvo v skutočnosti dôležitý. Môžeme však smelo povedať, že je súčasťou našej spotrebiteľskej DNA.

Fosfor je surovinou, ktorá sa ťaží. Žiaľ, len v hŕstke krajín sveta a ani tie nie sú všetky politicky stabilné. Zásob fosforu na našej planéte je z roka na rok menej. Pritom je, spolu s dusíkom, základnou zložkou priemyselných hnojív, bez ktorých by v preľudnenom svete nebolo ovocie ani zelenina. Fosfor je dokonca aj v krmovinách pre dobytok. No kým dusík dokážeme získavať zo vzduchu, fosfor nie.
Nedostatok verzus bohatstvo 
Ľudské telo dokáže z fosforu v potravinách vyťažiť iba zlomok. Ostatok jednoducho vylúči, drahocenná surovina odtečie kanalizáciou a skončí až niekde v mori. Je to škoda, no možno to nepotrvá dlho. Škótski vedci totiž pracujú na získavaní a obnove fosforu práve zo splaškových vôd. Využitie by našiel v oblasti poľnohospodárstva a produkcie potravín. Práve intenzifikácia poľnohospodárstva totiž zapríčiňuje znižovanie svetových zásob fosforu až natoľko, že hrozí jeho ozajstný nedostatok.
Profesor Ole Pahl z Kaledonskej univerzity v Glasgowe je jedným z tých, ktorí sa tomuto problému snažia čeliť. „Štatistické údaje hovoria, že každý človek na Zemi spotrebuje ročne asi 22 kilogramov fosforu vyťaženého z podzemia,“ hovorí profesor. Štatistickú hodnotu znižujú krajiny, ktoré používajú fosfor v obmedzenej miere. Či už je pre nich nedostupný alebo finančne náročný. Malí farmári v rozvojových krajinách sa nedostanú k umelým hnojivám tak, ako tí v rozvinutých štátoch.
V zápalkách aj v ľudských bunkách
Okrem toho, že človek má fosfor v bunkách a masívne sa tiež využíva v poľnohospodárstve, nájdeme ho tam, kde by sme netušili. Napríklad, práve vďaka nemu sa bezpečnostné zápalky zapália iba keď chceme a nevzbĺkne nám celá škatuľka vo vrecku. V skutočnosti nepreháňame, ak povieme, že prvok s atómovým číslom 15 je súčasťou našej spotrebiteľskej DNA.
„Myslia si, že sme blázni“
Vráťme sa však k škótskemu výskumu a projektu Phos4You financovanému z eurofondov. Tím z Kaledonskej univerzity používa na získavanie fosforu z odpadovej vody mikroskopické riasy a kúsky vlny. V laboratóriu majú dve nádrže s odpadovou vodou z mesta Paisley. V jednej riasy zmenili vodu na tmavozelenú, v druhej nádrži je voda na prvý pohľad čistejšia. 
Študentka Lena Reichelt, ktorá tu pracuje, vysvetľuje: „V prvej nádrži je voda zelená, pretože riasy tu voľne plávajú v celom objeme. V druhej nádrži sú riasy prichytené, vytvárajú biofilm a skutočne vo významnej miere redukujú obsah fosforu. Nakoniec sa snažíme získať nazhromaždený fosfor z týchto mikroorganizmov. Biofilm, na ktorom sa nachádzajú riasy zachytávajúce fosfor, nie je nič viac sofistikované ako vlna.“
Výskumná asistentka Ania Escuero upresňuje, že špeciálne riasy pochádzajú zo znečistenej španielskej rieky. „Sú skutočne odolné a nepotrebujú veľa svetla, takže na mieste ako Škótsko alebo severozápadná Európa vo všeobecnosti, je to naozaj zaujímavé. Každý si myslí, že sme blázni, pretože v Škótsku chceme pestovať riasy a navyše bez svetla. Ale toto sú špecifické riasy, ktorých rast je v prípade väčšieho množstva svetla výrazne spomalený, takže potrebujú byť trochu viac v tme.”
Ideálne miesto – Európa
Práve na európskom kontinente, v zaľudnených mestách s rozvinutou infraštruktúrou, je možné pomýšľať na opätovné získavanie fosforu aj v priemyselnom meradle.
Aj keď napríklad práve v Škótsku by to bolo komplikovanejšie, lebo je tu málo centralizovaných čistiarní odpadových vôd. Väčšina splaškov končí v malých čistiarňach alebo septikoch (napríklad na Slovensku nie sú septiky legálnym spôsobom likvidácie splaškov). To znamená, že ak chce Škótsko získavať dostatok fosforu z odpadovej vody, musí tomu prispôsobiť aj rozsah jej čistenia.
Ako dodáva profesor Pahl: „Možno nebudeme s takto získaným fosforom pestovať šalát, ale môžeme ním podporovať lesné hospodárstvo alebo rast trávy, ktorú budú spásať kravy. V každom prípade musíme byť schopní zabrániť tomu, aby tento základný životný element končil v moriach a oceánoch.“

Zdroj:
http://www.bbc.com/news/uk-scotland-41374541

Na začiatok treba povedať, že do roku 2025 bude absolútny nedostatok vody každodennou realitou približne pre 1,8 miliardy ľudí.

V dnešnom svete, kde sú zdroje a suroviny dôležité pre život čoraz vzácnejšie, si ich krajiny nemôžu dovoliť splachovať do kanalizácie. Avšak to je presne to, čo robíme. Potom ako použijeme vodu v našich domoch alebo podnikoch, odplaví sa do kanalizácie a vezme so sebou veľa cenných zdrojov.

Odpadová voda je bohatá na uhlík a živiny a ak sa zhromažďuje a správne čistí, môže poskytnúť nie len „novú vodu“, hnojivo ale dokonca aj energiu. Takmer všetky veľké mestá už vybudovali sofistikované čistiarne odpadových vôd, ktoré účinne získavajú z odpadovej vody živiny a bioenergiu a vytvárajú “novú vodu”, ktorú je možné opätovne použiť alebo aspoň vrátiť do rieky  v čistejšej forme ako na čistiareň prišla. Napriek tomu že veľké mestá sú odpadovej vody „zbavené“, preteká v súčasnosti viac ako 80% všetkých odpadových vôd do prírodných ekosystémov, znečisťuje životné prostredie a so sebou berie aj cenné živiny.

Myslime v menšom

Zatiaľ čo systémy odpadových vôd vo veľkých mestách sú často účinné, sú tiež veľmi nákladné na výstavbu a finančne náročné na údržbu a prevádzku. Toto je však stále lepšie ako situácia v menších mestách, kde častokrát nájdete zle prispôsobené systémy, ktoré nemajú potrebné finančné a personálne kapacity na vykonanie pravidelnej údržby a prevádzky.

V krajinách Latinskej Ameriky, kde väčšina ľudí žije v malých a stredných mestách, používajú na „čistenie“ odpadovej vody prevažne septiky, ktoré nemajú pravidelnú a riadnu údržbu. Samozrejme na Slovensku nie sme v latinskej Amerike a septik nie je považovaný za vhodný spôsob čistenia odpadovej vody. Treba poznamenať že najlepšie septiky dostupné na trhu pracujú s účinnosťou odstránenia BSK5na úrovni 25 – 30% a preto nie je správne zamieňať septik s čistiarňou.

V Guatemale je iba okolo 5% miest s menej ako 2000 obyvateľmi napojených centralizované čistiarne. V povodí jazera Atitlan v Guatemale, približne 12% obyvateľstva nie je napojené na žiadny druh sanitárneho systému (žiadna žumpa, čistiareň ani kanalizácia). Ak v týchto oblastiach existuje akákoľvek infraštruktúra, jej hlavným cieľom je zhromažďovanie odpadových vôd, nie jej čistenie a opätovné použitie vo vodnom cykle…

Problém sa stáva ešte vypuklejším, ak si uvedomíme, že podľa Populačného fondu OSN sa počet obyvateľov malých a stredných miest v Latinskej Amerike v nasledujúcich 15 rokoch zdvojnásobí a v nasledujúcich 30 rokoch sa  zdvojnásobí opäť. Aj napriek tomu sa väčšina úsilia o zlepšenie hospodárenia s odpadovými vodami sa sústreďuje na veľké mestá. Samozrejme je to odrazom súčasného trendu budovania mechanicko-biologických čistiarní pre čo najväčšie aglomerácie. Toto je logické, pretože takúto čistiareň nie je možné ekonomicky únosne prevádzkovať, ak do nej nie je napojených čo najviac obyvateľov (platí rovnica: málo splaškových vôd = málo financií zo stočného = málo financií na prevádzku a zisk prevádzkovateľa)

 

Použitie odpadovej vody na záchranu stromov

?????

Obrázok 1 – čistiareň pri rodinnom dome

Predstavte si, že mimo jedného z týchto malých miest leží krásny kúsok krajiny: povrch tohto kúska zeme je esteticky príjemný a poskytuje útočisko miestnej prírode. Pod povrchom je mokraď, ktorá čistí odpadovú vodu a vyrába energiu. Vyrobená energia obyvateľom zníži potrebu používania dreva z voľnej prírody na účely kúrenia alebo varenia. Okrem toho môžu vodu z odtoku takejto mokrade bezpečne využívať pri zavlažovaní plodín alebo parkov.

Toto nie je žiadny scenár z filmu alebo rozprávky. Nazýva sa to “ekosystém umelej mokrade” a v praxi je už v malom aj veľkom meradle na celom svete. Na Slovensku je tento systém známy skôr ako Ekočistička, alebo koreňová čistiareň odpadovej vody.

Vo svete prebiehal v minulých rokoch výskum, ktorý sa zaoberal potenciálom využitia koreňových čistiarní. V rámci toho výskumníci zistili napríklad to, že v závislosti od podnebia a typu koreňovej čistiarne (horizontálny, vertikálny filter alebo ich kombinácia) by bolo možné denne zavlažovať až 45 hektárov pôdy odpadovou vodou. Tým by sa znížila potreba pitnej vody na zavlažovanie a energiu na čerpanie.

111

Obrázok 2 – koreňové čistiarne majú obrovský potenciál v oblasti znižovania nákladov na čerpanie vody na zavlažovanie

V rámci tohto systému by hypotetické spoločenstvo s počtom obyvateľov 60 ľudí potrebovalo koreňovú čistiareň s rozlohou približne 420 metrov štvorcových. Táto čistiareň by mohla zásobovať spoločenstvo 630 kilogramami suchej biomasy ročne, čo by mohlo priniesť 10 GJ (gigajoule) energie ročne.

Aby ste boli v obraze. Priemerná domácnosť v Etiópii, kde je v domácnosti asi päť ľudí potrebuje cca 7 GJ energie na varenie. Takže ročná potreba energie na varenie v tejto komunite 12-tich domov je okolo 84 GJ.

Biopalivo produkované umelými mokraďmi preto môže vykryť komunite približne 12% potreby energie na varenie. A znížením spotreby paliva o 12% môže táto obec v priemere ušetriť polovicu hektára lesa za rok.

Môžeme zastaviť plytvanie vodou

Výhodným riešením je vybudovanie decentralizovaných čistiarní odpadových vôd v dotknutých komunitách. Na rozdiel od mestských čistiarní odpadových vôd sa v decentralizovaných zariadeniach čistá odpadová voda čistí priamo tam, kde vzniká, namiesto toho, aby bola transportovaná kanalizačným systémom do vzdialenej centrálnej čistiarne pre rozsiahlu aglomeráciu. Vo vidieckych oblastiach môže systém umelej mokrade poskytnúť okamžitý prístup k čistej vode a znížiť znečistenie životného prostredia.

Čo môže spôsobiť pri niektorých obciach, menších komunitách alebo rekreačných zariadeniach problém je potrebná plocha na vybudovanie umelej mokrade. Koreňová čistiareň je náročnejšia na záber plochy, avšak tu jej nevýhody končia a sú prevážené rozsiahlym zoznamom výhod oproti aktivačným čistiarňam. Žiadny zápach, žiadne komáre, žiadna elektrina ak to dovoľujú terénne podmienky, negatívna uhlíková stopa, finančne nenáročná obsluha atď. Mohli by sme pokračovať ďalej.

Ak si komunita zriadi Ekočističku®  nie je dôvod na to, aby už plytvala akýmkoľvek typom (čierna, šedá) vody. Zhromažďovanie, čistenie koreňovou čistiarňou a využívanie odpadových vôd je technicky uskutočniteľné a finančne opodstatnené vďaka nízkym prevádzkovým nákladom.

Ak sa s vodou, ktorú sme už použili zaobchádza citlivo a rozumne, prestáva byť nebezpečenstvom pre životné prostredie a stáva sa cenovo dostupným a trvalo udržateľným zdrojom energie, živín a iných využiteľných materiálov.

Priatelia, poviem Vám dnes ráno som zažil neuveritelný pocit. Pocit nadýchnut sa a zazit chut cerstvého čistého vzduchu. Posledné mesiace, som strávyl v mestách kde je vzduch hnusný, znečistený vsetkým mozným  a ked sa z hlboka nadýchne necítite nic, respektíve cítite aký je je nechutný ! Vzduch ktorý som dneská ráno dýchal bol úžastný svieži, možno sa budete smiat ale ten vzduch  mal chut. Mal chut cistoty bolo z neho cítit okolitú zelen, stormy, vlhkost a hlavne som pri každom hlbokom nádychu cítit ako mi  do plúc prude život a energia ten pocit sa nedá opísat. Určite ho vela z Vás už zažilo a vie aké je úžastné sa zhlboka nadýchnut a cítit tú čistotu. IMG_20151001_140156 Samozrejme porovnávat mesto z horami je neporovnatelné ale dá sa zlepsit klíma aj v meste. Len ludom je príroda bohuzial stale lahostajná, cest vínimkám a neni  to už len o mestách celkovo čistý vzduch nenajdete nikde inde len v horách a vtedy to viete porovnat, porovnat aký je tam čistý  a čo dýchame my. Bohuzial nie kazdý chodí do na hory a nie kazdý  ma tú možnost si to porovnat, leba ak by to tak bolo ludia by si váži viac životné prostredie. Este raz nesnazím sa porovnat   hory s tým kde žijeme ale snažím sa povedat ze ako dopadneme, ked nám to bude jedno. Lebo je lahké znečistit tak ako je lahké vytat strom, no kolký zasadia ten nový strom. Čo myslíte je to priama umera? Vysadí sa viac ako sa vyrube? Nedá sa to? Zelené strechy, viac zelene, ekocisticky, daždove zahrady, obnovitelné zdroje energie a trvalo udrzatelná architektúra žijeme v BETONOVYCH DZUNGLACH a je nám to fuk (čest výnimkam) Zelné strechy by maly byt priorita hlavne v mestách, daždové záhrady detto  nie len akú vysokú budovu postavým a kolko bude mat parkovacích miest podzemná garáž, pretože raz tam nezaparkuje už nik.

 

 

 

IMG_20151001_140918

Čo je viac betonove,plastove chemicke nečističky, alebo trvalo udrzatelne mokrade ktore čistia odpadovu vodu, vyrabaju kyslík a zlepšujú vlhkost ovzdusia? Slováci sme maličká krajina s jednou z najkrajšou prírodou a je nám ukradnutý jej osud. Produkjeme obrovské množstvo odpadu sme medzi prvými co majú najvyžšiu spotrebu igelitovych tasiek a značitujeme a kontaminujeme si vlastnú vodu. Prečo lebo  máme obrovské množstvo spodných pitných vod, bereme vodu ako samozrejmost ale raz budeme skúmat ako vyčistit tú pitnú spodnú vodu ktorú sme si sami znecistili. Na záver. Nebudem sa hrat ze som 100%ekolog a ze nikdy neurobím prešlap ale my EKOCISTICKY sa snažíme a uvedomujeme si že príroda nezvláda nas nátlak a potrebuje pomoc. Každý musí zakat od seba maličkostami nespoliehat san a masu nespoliehat san a druhého. Nemuséte robit obrovské ekologické a prirode prospešné činy stačí málo stačí sa otočit po  ten papierik ktorý ste zahodil 10metrov dozadu. Nevravím ze teraz prestanem kúrit na dedine v peci drevom lebo stormy sa nemaju rúbat alebo že zacneme vsetci chodit do roboty autobusom ale otočte sa aj po ten papierik z horalky ktorý ste zahodil a vezmite ho aj ked okolo budu dalsie nemyslite len nato ze planeta do este vydrzí kým tu budem ale zlepšime si životné prostredie v ktorom žijeme. Je to normálne? Dnes znečistím lebo to robý každý a zajtra pojdem do lekárne po tabletky lebo sa mi tazko dýcha a mám soplík, samy si možeme za svoju imunitu. Niesme  100% percetných ekologovia a ochrancovia prírody ani sa tak nesprávame a neprezentujeme, ale ked zahodím  papierik tak sa pon vrátim aj tá flaša z budišky by bola radšej v plastoch. Netreba hned stavat zelené strechy a kazdý musíte mat ekočističku ale stačí ked si nepoviete. Zhadím ten papierik na zem lebo to zahodil aj Fero aj Jožo a aj dalších 100 ludí. Ale ked ho zdvihnete a zahodíte možno Vás bude nasledovat aj Fero aj Jožo aj dalších 100ludí. Priatelia nečakajme kým to dakto spravý za nás alebože ze príroda sa s tým vysporiada. Príroda len obrastie tie obrovské smetiská a zazelenejú lebo tomu niekto pomoze. To vážne chceme mat kopec ktorý je je zazelenený a vyzerá ako hora ale v skutocnosti je to smeticko? Videl uz dakto z vás podobné kopce? To vážne chcete aby Vám v kohutiku tiekla tekutina z názvom voda ale zlozením chlor a dalsie chemické úpravy.

IMG_20151001_133432IMG_20151001_140143IMG_20151001_134957IMG_20151001_142747IMG_20151001_140918IMG_20151001_140617IMG_20151001_140156IMG_20151001_140146IMG_20151001_153608

 

 

 

Pri písaní tohto blogu som vychádzal z verejne dostupných informácií. Nie som žiadny fyzik ani chemik ale normálny človek so sedliackym rozumom J

Cieľom environmentálne prijateľného stavebníctva je stavať budovy, ktoré prirodzene vytvárajú zdravé vnútorné prostredie no zároveň nepoškodzujú okolité životné prostredie. Najlepšou cestou ako dosiahnuť tento cieľ je skombinovať moderné vedecké poznatky a využiť pri stavbe prírodné materiály, ktoré za sebou zanechávajú minimálnu alebo žiadnu environmentálnu záťaž.

Prírodné staviteľstvo nás učí využívať prirodzené (a hlavne prírodné) a miestne dostupné materiály, ktoré majú malú „vnútornú“ energiu (Vnútornou energiou mám na mysli energiu, ktorá je nevyhnutná na ich výrobu alebo získanie). Vďaka tomu im môžeme pripísať len veľmi nízku uhlíkovú stopu a tiež mieru znečistenia životného prostredia.

V poslednej dobe je veľmi moderné stavať „ekodomy“, „ekostavby“ a „environeviemčo“ avšak keď sa detailnejšie pozrieme čo to ten „ekodom“ v skutočnosti je, zistíme, že ide len o primitívnu drevostavbu obúchanú OSB doskou, vyplnenú parozábranou, za ňou 30 cm hypermodernej turbo izolácie a z vonku ešte zabednenú karcinogénnym polystyrénom. To som sa ešte neopýtal koľko CO2 sa pri výrobe tohto domu uvoľní, a či v OSB doskách nie je náhodou aj formaldehyd…. Na toto skutočne neviem, resp. si na to netrúfam odpovedať. Jednoducho dokonalá „ekostavba“.

Celé takéto „eobrazok 1kologické“ staviteľstvo mi pripadá pochybné a skutočne neviem či sa mám smiať alebo plakať nad takýmto bohapustým parazitovaním na slove ekológia.

Pri stavbe domu nesmieme zabudnúť na to, že v ňom budeme žiť celý život! Netreba sa preto uponáhľať s výberom materiálu a skutočne si uvedomiť, že hodnota „U“ a „lambda“ neznamenajú všetko. Treba vziať do úvahy aj ďalšie hodnoty, ktoré u dnešných moderných „ekodomov“ akosi zabúdajú uvádzať. Akú tepelnú kapacitu má napríklad polystyrén? A do akej miery vie byť difúzne otvorenou stavba obitá OSB doskami a oblepená parozábranou? Toto sú len niektoré z dôležitých fyzikálnych vlastností, ktoré určujú ako sa v konečnom dôsledku v dome bude bývať a ako sa v ňom budeme cítiť.

Na strane prírodného staviteľstva môžeme mať pocit, že hlinené zmesi nemajú také tepelnoizolačné vlastnosti a slama v nás podvedome vyvoláva pocit niečoho nestáleho, čo rozhryzú myši a vo vode to zhnije. Pravdou pritom je, že z hliny a slamy sa dá postaviť skutočne útulný a komfortný domček, ale…

 

 

Hempcrete

Konopný betón ako už z jeho názvu vyplýva, je zmesou technického konope a spojiva na vápennej báze. Keď hovoríme o konope majte prosím na pamäti, že technické konope a marihuana sú dve diametrálne odlišné veci a porovnávať ich znamená asi to, ako keby ste chceli konfrontovať vlastnosti ratlíka a pitbula…

Konopný betón je difúzne otvorený materiál, ktorý je zároveň aj hygroskopický. Keď je v okolí prebytok vzdušnej vlhkosti, dokáže ju absorbovať do seba a naopak keď je vlhkosti vo vzduchu nedostatok, tak ju zo seba uvoľní. Podobne ako hlina tak dokáže prirodzene regulovať mieru vlhkosti vo vnútri Vášho domu a tým vytvára príjemné prostredie. Vylučuje sa tak riziko vzniku plesní, bakteriálnych infekcií, alergických reakcií alebo astmy.

Čo sa týka tepelnoizolačných vlastností, tak už 45 centimetrová obvodová stena (rovnakú hrúbku majú všetky „ekodomy“) má hodnoty súčiniteľa prechodu tepla „U“ na úrovni 0,16 W/m2.K, čo zaraďuje domy z konopného betónu k nízkoenergetickým stavbám. A čuduj sa svete, to všetko bez dodatočnej izolácie…

 

Konopný betón vie do seba navyše teplo akumulovať a prijať ho až dvakrát toľko ako napríklad tehla no zároveň ho vie odovzdať tak rýchlo ako napríklad voda. Spojitosť vyššie uvedených vlastností s nízkou tepelnou vodivosťou teda znamená, že tento materiál výborne izoluje, teplo cez seba nepustí a navyše ho počas chladnej noci keď už v krbe vyhaslo odovzdá späť do izby. Super!

Konopný betón má okrem zaujímavých fyzikálnych vlastností aj jednu ďalšiu, ktorú nemá žiadny iný materiál. A tou je fakt, že tento materiál má negatívnu uhlíkovú stopu. Stavba z konopného betónu tak nevytvára žiadny dodatočný oxid uhličitý ale naopak, z atmosféry ho spotrebováva. Rastlina totiž za svojho vegetačného obdobia zachytí a uloží väčšie množstvo CO2 ako ho uvoľní výroba a aplikácia konopného betónu. Na túto tému bolo uverejnených viacero odborných štúdií avšak najlepšie bude asi vziať do úvahy strednú hodnotu – 165 kg čistého CO2 zachyteného v 1 m3 ručne sypaného konopného betónu. Dôvodom prečo konope zachytí také obrovské množstvo oxidu uhličitého je fakt, že rastlina rastie veľmi rýchlo a mohutne a na to potrebuje silnú stonku v ktorej sa väčšina uhlíka uloží.

Keď ste si prečítali predchádzajúci odstavec určite Vás napadla otázka, ako môže byť konopný betón „carbon-negative“ materiál, keď je do neho pridávané vápno. Pri výrobe vápna sa totiž jeho vypaľovaním pri 900°C oxid uhličitý prirodzene uvoľňuje. ALE! ako vravel môj chemikár na gymnáziu: „Chémia je život“. Hovoríme tu o uzatvorenom kolobehu oxidu uhličitého, ktorého dôsledkom je, že steny Vášho domu postupne spotrebúvajú oxid uhličitý a pritom sa menia na skalu (vápenec – CaCO3) (obrázok 1).

 

V minulosti som uvažoval o stavbe domu práve zo slamených balíkov, avšak potom som sa dozvedel o konopnom betóne. Momentálne u mňa vedie práve hempcrete a to z dôvodu, že slama u mňa (ako asi u viacerých ľudí) vyvoláva pocit niečoho nestáleho. Stretol som sa s názorom, že slamený dom je viac ekologický pretože keď ho raz budem búrať tak nebude predstavovať záťaž pre životné prostredie. Ale prečo by som búral svoj dom??? A je záťažou pre životné prostredie aj vápenec, na ktorý sa konopný betón zmení? Asi nie.

Konopný dom + ekočistička = palec hore od planéty Zem J