Konopný betón – prečo sa mi páči?

Pri písaní tohto blogu som vychádzal z verejne dostupných informácií. Nie som žiadny fyzik ani chemik ale normálny človek so sedliackym rozumom J

Cieľom environmentálne prijateľného stavebníctva je stavať budovy, ktoré prirodzene vytvárajú zdravé vnútorné prostredie no zároveň nepoškodzujú okolité životné prostredie. Najlepšou cestou ako dosiahnuť tento cieľ je skombinovať moderné vedecké poznatky a využiť pri stavbe prírodné materiály, ktoré za sebou zanechávajú minimálnu alebo žiadnu environmentálnu záťaž.

Prírodné staviteľstvo nás učí využívať prirodzené (a hlavne prírodné) a miestne dostupné materiály, ktoré majú malú „vnútornú“ energiu (Vnútornou energiou mám na mysli energiu, ktorá je nevyhnutná na ich výrobu alebo získanie). Vďaka tomu im môžeme pripísať len veľmi nízku uhlíkovú stopu a tiež mieru znečistenia životného prostredia.

V poslednej dobe je veľmi moderné stavať „ekodomy“, „ekostavby“ a „environeviemčo“ avšak keď sa detailnejšie pozrieme čo to ten „ekodom“ v skutočnosti je, zistíme, že ide len o primitívnu drevostavbu obúchanú OSB doskou, vyplnenú parozábranou, za ňou 30 cm hypermodernej turbo izolácie a z vonku ešte zabednenú karcinogénnym polystyrénom. To som sa ešte neopýtal koľko CO2 sa pri výrobe tohto domu uvoľní, a či v OSB doskách nie je náhodou aj formaldehyd…. Na toto skutočne neviem, resp. si na to netrúfam odpovedať. Jednoducho dokonalá „ekostavba“.

Celé takéto „ekologické“ staviteľstvo mi pripadá pochybné a skutočne neviem či sa mám smiať alebo plakať nad takýmto bohapustým parazitovaním na slove ekológia.

Pri stavbe domu nesmieme zabudnúť na to, že v ňom budeme žiť celý život! Netreba sa preto uponáhľať s výberom materiálu a skutočne si uvedomiť, že hodnota „U“ a „lambda“ neznamenajú všetko. Treba vziať do úvahy aj ďalšie hodnoty, ktoré u dnešných moderných „ekodomov“ akosi zabúdajú uvádzať. Akú tepelnú kapacitu má napríklad polystyrén? A do akej miery vie byť difúzne otvorenou stavba obitá OSB doskami a oblepená parozábranou? Toto sú len niektoré z dôležitých fyzikálnych vlastností, ktoré určujú ako sa v konečnom dôsledku v dome bude bývať a ako sa v ňom budeme cítiť.

Na strane prírodného staviteľstva môžeme mať pocit, že hlinené zmesi nemajú také tepelnoizolačné vlastnosti a slama v nás podvedome vyvoláva pocit niečoho nestáleho, čo rozhryzú myši a vo vode to zhnije. Pravdou pritom je, že z hliny a slamy sa dá postaviť skutočne útulný a komfortný domček, ale…

Hempcrete

Konopný betón ako už z jeho názvu vyplýva, je zmesou technického konope a spojiva na vápennej báze. Keď hovoríme o konope majte prosím na pamäti, že technické konope a marihuana sú dve diametrálne odlišné veci a porovnávať ich znamená asi to, ako keby ste chceli konfrontovať vlastnosti ratlíka a pitbula…

Konopný betón je difúzne otvorený materiál, ktorý je zároveň aj hygroskopický. Keď je v okolí prebytok vzdušnej vlhkosti, dokáže ju absorbovať do seba a naopak keď je vlhkosti vo vzduchu nedostatok, tak ju zo seba uvoľní. Podobne ako hlina tak dokáže prirodzene regulovať mieru vlhkosti vo vnútri Vášho domu a tým vytvára príjemné prostredie. Vylučuje sa tak riziko vzniku plesní, bakteriálnych infekcií, alergických reakcií alebo astmy.

Čo sa týka tepelnoizolačných vlastností, tak už 45 centimetrová obvodová stena (rovnakú hrúbku majú všetky „ekodomy“) má hodnoty súčiniteľa prechodu tepla „U“ na úrovni 0,16 W/m2.K, čo zaraďuje domy z konopného betónu k nízkoenergetickým stavbám. A čuduj sa svete, to všetko bez dodatočnej izolácie…

Konopný betón vie do seba navyše teplo akumulovať a prijať ho až dvakrát toľko ako napríklad tehla no zároveň ho vie odovzdať tak rýchlo ako napríklad voda. Spojitosť vyššie uvedených vlastností s nízkou tepelnou vodivosťou teda znamená, že tento materiál výborne izoluje, teplo cez seba nepustí a navyše ho počas chladnej noci keď už v krbe vyhaslo odovzdá späť do izby. Super!

Konopný betón má okrem zaujímavých fyzikálnych vlastností aj jednu ďalšiu, ktorú nemá žiadny iný materiál. A tou je fakt, že tento materiál má negatívnu uhlíkovú stopu. Stavba z konopného betónu tak nevytvára žiadny dodatočný oxid uhličitý ale naopak, z atmosféry ho spotrebováva. Rastlina totiž za svojho vegetačného obdobia zachytí a uloží väčšie množstvo CO2 ako ho uvoľní výroba a aplikácia konopného betónu. Na túto tému bolo uverejnených viacero odborných štúdií avšak najlepšie bude asi vziať do úvahy strednú hodnotu – 165 kg čistého CO2 zachyteného v 1 m3 ručne sypaného konopného betónu. Dôvodom prečo konope zachytí také obrovské množstvo oxidu uhličitého je fakt, že rastlina rastie veľmi rýchlo a mohutne a na to potrebuje silnú stonku v ktorej sa väčšina uhlíka uloží.

Keď ste si prečítali predchádzajúci odstavec určite Vás napadla otázka, ako môže byť konopný betón „carbon-negative“ materiál, keď je do neho pridávané vápno. Pri výrobe vápna sa totiž jeho vypaľovaním pri 900°C oxid uhličitý prirodzene uvoľňuje. ALE! ako vravel môj chemikár na gymnáziu: „Chémia je život“. Hovoríme tu o uzatvorenom kolobehu oxidu uhličitého, ktorého dôsledkom je, že steny Vášho domu postupne spotrebúvajú oxid uhličitý a pritom sa menia na skalu (vápenec – CaCO3) (obrázok 1).

V minulosti som uvažoval o stavbe domu práve zo slamených balíkov, avšak potom som sa dozvedel o konopnom betóne. Momentálne u mňa vedie práve hempcrete a to z dôvodu, že slama u mňa (ako asi u viacerých ľudí) vyvoláva pocit niečoho nestáleho. Stretol som sa s názorom, že slamený dom je viac ekologický pretože keď ho raz budem búrať tak nebude predstavovať záťaž pre životné prostredie. Ale prečo by som búral svoj dom??? A je záťažou pre životné prostredie aj vápenec, na ktorý sa konopný betón zmení? Asi nie.

Konopný dom + ekočistička = palec hore od planéty Zem J