Domov
Novinky
Hľadať
Kategórie
Čističky
(2)Návody
(1)Tipy
(1)Testovacia
(1)
Čističky
(2)Návody
(1)Tipy
(1)Testovacia
(1)
Najväčšia komunálna vegetačná čistiareň odpadových vôd na svete. Problém: Primárnou potrebou v meste bolo nahradiť starú čistiareň odpadových vôd s nákladnou prevádzkou a nedostatočnou čistiacou schopnosťou. Pôvodná čistiareň bola navyše situovaná na vrchu blízkeho kopca, kde sa mali čerpať všetky odpadové vody z mesta. Nelogické umiestnenie čistiarne odpadových vôd by znamenalo, že denne by sa muselo prečerpávať približne 3.600 m3 odpadovej vody. Riešenie: Moldavská vláda sa v rámci programu Svetovej banky a po vypracovaní štúdie uskutočniteľnosti rozhodla nahradiť pôvodnú aktivačnú čistiareň systémom vegettačnej čistiarne s celkovou kapacitou približne 26.000 obyvateľov (do roku 2022 sa plánuje zväčšenie čistiarne až na 33.000 pripojených obyvateľov) a niekoľkých prevádzok na spracovanie potravín. Počas obdobia najväčšej špičky potravinárskeho priemyslu bude systém vegetačnej čistiarne schopný zaobchádzať s maximálnou organickou záťažou 2000 kg BSK5 / deň. Na začiatku bola priemerná záťaž čistiaceho systému 700 kg BSK5/ deň (11.600 EO – ekvivalentných obyvateľov) a s maximálnou záťažou čistiarne na úrovni 1200 Kg BSK5/ deň (20.000 EO). Primárna sedimentačná fáza (napr. septik ako je zvykom u menších producentov odpadovej vody) bola v prípade čistiarne Orhei preskočená, pretože sa uskutočňuje priamo v sekundárnej fáze spracovania tzv. francúzskym systémom. Systém pozostáva z filtračných polí zapojených do 4 línií. Tieto polia pracujú nezávisle od seba, a vždy sú zapojené vo dvojici. 1 etapa čistenia – francúzsky systém čo je vlastne obdoba vertikálneho filtra, na ktorý sa však aplikuje surová odpadová voda bez predchádzajúceho prečistenia. Na povrchu vzniká kalová aeróbna vrstva, prerastaná koreňmi vegetácie, ktorá musí byť odstránená každých 10-12 rokov. 2.stupeň – vertikálny filter s podpovrchovým prúdením odpadovej vody, ktorý dokončuje biologický proces čistenia. Celková plocha využitá na čistiaci proces je približne 5 ha. Určite je to jedna z najväčších vegetačných čistiarní pre čistenie komunálnych odpadových vôd na celom svete! V čistiarni je vzhľadom na miestne pomery nevyhnutné odpadovú prečerpávať v rámci čistiarne a následne prečistenä vodu do vzdialenosti 1,5 km. Náklady na prečerpávanie dosahujú hodnotu 0,4 kWh/m3 odpadovej vody, čo nie je až také zlé. Pre porovnanie, aktivačné čistiarne sa so spotrebou elektrickej energie pohybujú niekde na úrovni 0,8 až 1,4 kWh/m3. O najväčšej čistiarni odpadových vôd na svete sa môžete dočítať v našom blogu tu: Výhody: Rozvojové krajiny často potrebujú systém s jednoduchou technológiou na spracovanie odpadovej vody s cieľom čo možno najviac obmedziť prevádzkové náklady a dosiahnuť vysokú účinnosť bez potreby veľmi kvalifikovaného a špecializovaného personálu. Navrhovaný systém je charakterizovaný nízkou spotrebou energie a veľmi nízkou produkciou odpadového materiálu. Kal ktorý sa v čistiarni počas rokov hromadí sa použije ako kondicionér (hnojivo) pôdy. To znamená že organický materiál sa počas rokov stabilizuje a po aplikácii na pôdu sa dostane tam, odkiaľ sa predtým zobralo.
Viac takýchto stavieb na Slovensku. Pôvodný článok v angličtine – http://www.constantinealexander.net/2016/06/constructed-wetlands-boost-biodiversity.html Section of an artificial wetland for stormwater treatment which was constructed by the University of New Hampshire Stormwater Center. Image: University of New Hampshire Stormwater Center, 2012. By Science for Environment Policy Koreňové čistiarne sa v mnohých krajinách používajú ako zelená infraštruktúra pre čistenie odpadových vôd, ale nová štúdia naznačuje, že môžu byť tiež dôležitým miestom z hľadiska biodiverzity. Táto práca podáva správu o koreňovej čistiarni v urbánnom území Talianska, ktorá mala vplyv na zvýšenie počtu rastlinných druhov vyše 200%. Výskumníci hovoria, že schopnosť koreňových čistiarní zvyšovať biodiverzitu by mohla podporovať miestny rozvoj. Prirodzené mokrade sú jedným z ekosystémov na zemi s najvyššou biodiverzitou a umelé mokrade (teda koreňovej čistiarne) nie sú žiadnou výnimkou. Koreňové čistiarne sú navrhované tak, aby napodobňovali Prirodzené mokraďové systémy a sú využívané po celom svete na čistenie odpadovej vody. A ak je pre nich dostatočná plocha, tak dokážu odstraňovať znečistenie obdobne ako tradičné systémy, akurát že s menšími prevádzkového nákladmi. Štúdia sa zamerala na koreňovú čističku s názvom EcoSistema Filtro (ESF), ktorá bola vybudovaná v roku 2004 na Sardínii. Čistiareň sa nachádza vo vnútri regionálneho prírodného parku Molentargius-Saline, ktorý je Dôležitý, vzhľadom k vysokej biodiverzite, aj z medzinárodného hľadiska (je súčasťou sústavy Natura 2000 a Ramsarského dohovoru o mokradiach). ESF je koreňový čistiareň s voľnou hladinou o ploche 37 hektárov a vyčistená voda odteká PRIAMO do prírodného parku. Výskumníci zisťovali údaje o rastlinách, rastúcich v tejto koreňovej čistiarni, po dobu ôsmich rokov (2005-2013) prieskumom troch plôch dvakrát ročne. Najmenej raz za mesiac bol uskutočňovaný aj pochôdzkový prieskum, pri ktorom sa zbierali dáta o jednotlivých zistených druhoch rastlín. Výskumníci potom zrovnali dáta zobraté v jednotlivých rokoch, aby zhodnotili zmeny vo flóre Počas vývoja mokradí ekosystému. Kolonizácia rastlinami začala čoskoro po výstavbe koreňovej čistiarne a postupne narastala, s najväčším zvýšením Počas Prvého a druhého roku. Počas ôsmich rokov štúdie (okrem prelome roku 2006/2007, kedy boli rastliny mechanicky odstránená ako Súčasť manažmentových opatrení) sa stále zvyšoval počet zachytených druhov. Počet taxónu sa zvyšoval o 14% každý rok. V poslednom roku štúdie zaznamenali výskumníci 275 Rôzni druhov rastlín (zvýšenie o 224% v porovnaní s prvý rokom). Flora mokrade predstavovala viac ako polovicu (54%) celej flory regionálneho parku, vrátane mnohých endemických druhov. Šesť rôznych skupín endimických rastlín malo Prospech zo slaného a dusíkom obohateného prostredia, ktoré koreňová čistiareň ponuka. Výskumníci tiež zaznamenali významný počet cudzích druhov, ktoré v roku 2013 predstavovalo 12% celej flóry mokrade. Autori štúdie predpokladajú, že tieto rastliny kolonizovali čistiareň z okolitých plôch, ktoré boli ovplyvnené Ľudskou aktivitou. Avšak sa neukázalo, že by tieto cudzie druhy maly negatívny dopad na endemické druhy. Šesť percent zistených druhov rastlín bolo chránených vrátane dvoch, ktoré sú na červenom Zozname ohrozených druhov podľa IUCN. Výskumníci predpokladajú, že koreňová čistiareň má takto vysokú diverzitu druhú rozmanitosti vďaka svojmu Umiestnenie (rozhranie medzi sladkou a slanou vodou), a tiež preto, že poskytuje ideálne stanovište pre Niekoľko druhov migrujúcich vtákov, ktoré MÔŽU prenášať semena a fragmenty rastlín [1, 2]. Táto koreňová čistiareň, Umiestnená síce v prírodnom parku, ale obklopená rušením mestského prostredia, poskytuje prírode blízke riešenie, ktoré okrem čistenie odpadovej vody prináša aj ďalšie benefity v podobe zachovania a posilnenia biodiverzity. Táto štúdia nám ukazuje aký pozitívny dopad MÔŽU Mať umelo vytvorené ekosystémy na lokálnu biodiverzitu a zdôraznila, že je dôležité chrániť prírodnu i pri prevádzke čistiarní odpadových vôd (napr vyhnúť sa managementovým zásahom ako mechanické odstraňovanie rastlín ako prebehlo na ESF). Výskumníci si také myslí, že plochy ako je táto, MÔŽU veľmi prispela k udržateľný rozvojom v mestských územiach. Lewis, L., Behling, E., Gousse, H., Qian, E., Elphick, C., Lamarre, J., Bêty, J., Liebezeit, J., Rozzi, R. & Goffinet, B. (2014). First evidence of bryophyte diaspores in the plumage of transequatorial migrant birds.PeerJ, 2, p.e424 Viana, D.S., Gangoso, L., Bouten, W. & Figuerola, J. (2016) Overseas seed dispersal by migratory birds.Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences. 283 (1822): 20152406 Citation: De Martis, G., Mulas, B., Malavasi, V. & Marignani, M. (2016); Can artificial Ecosystems enhance local Biodiversity? The case of a constructed Wetland in a Mediterranean urban context; Environmental Management 57 (5): 1088–1097; DOI: 10.1007/s00267-016-0668-4.
Študenti z univerzity v Ghentu experimentujú so spôsobmi odstraňovania rezíduí liekov z odpadovej vody, aby tak chránili životné prostredie. Študenti magisterského štúdia vyrobili malý mokraď u fakultnej nemocnice AZ Groeninge v Kortrijku a využili prírodné filtračné procesy na čistenie vody z budovy. Lieky, ktoré ľudia užívajú, ako napríklad protizápalové lieky alebo antibiotiká, nie sú vždy plne absorbované v tele a ich zvyšky končia v odpadovej vode . Existujúce čistiarne odpadových vôd nie sú schopné odstrániť všetky tieto rezíduá a tie potom môžu spôsobovať škody na rastlinách a zvieratách, ktoré vo vode žijú . Professor Diederik Rousseau, ktorý viedol diplomové práce študentov, povedal, že kontaminácia sa netýka pitnej vody, ktorá prechádza dôkladnejšom procesom čistenia . Zatiaľ čo koreňové čistiarne sú už dlho považované zo efektívny spôsob čistenia odpadovej vody (zatiel však v Slovenskej republike nie až tak) študenti Laurens Huba a Lige Vanseveren chceli zistiť viac, ako sa baktérie a rastliny vysporiadajú zo zvyškami liekov, pretože o tom veľa informácií nie je. Zistili, že hoci koreňová čistiareň neodstránila úplne všetky rezíduá liekov, tak využitie ozónu v druhom kroku umožnilo dokončiť proces čistenia. SPOJENIE ÚSILIA Rousseau k tomu vraví : Čo sme skutočne zistili je, že tie technológie sa vzájomne doplňuje. Niektoré farmaká sú odstránená v kořenovke, ale nie ozonaciou, a naopak. Takže táto kombinácia nám dáva väčšiu garanciu dobre vyčistenej vody. "Koreňové čističky odpadových vôd, na rozdiel od konvenčných čistiarní odpadových vôd, splývajú s jeho prostredím a je jednoduchšie a lacnejšie ich prevádzkovať" dodáva. Tým pracoval s inovatívnym druhom koreňovej čistiarňe odpadových vôd od spoločnosti Rietland, ktorá je aktívne prevzdušňovaná. To veľmi, zvyšuje účinnosť, takže takáto koreňová čistiareň potrebuje oveľa menej miesta ako iné druhy koreňovej ČOV. (najneskôr tento rok, budeme prezentovať podobný typ Ekočističiek aj v našom portfóliu) Päťmesačný pokus vyžadoval naplnenie prenosnej nádoby štrkom a vysadenie močiarnymi rastlinami. Súčasťou bola tiež usadzovacia nádrž pre zachytenie hrubých nečistôt. Prvý laboratórny test odpadovej vody ukázal, že sa v nej nachádza rezíduá beta-blokátorov, protizápalových liekov, antikonvulzív, narkotík, antacíd a antibiotík. Po prechode koreňovú čistiarňou väčšia časť týchto prvkov bola odstránená, ale niektoré biologicky nerozložiteľné látky zostali, ako napríklad široko používaný protizápalový liek diclofenac. Riešenie, navrhnuté profesorom Stijn Van Hullom, bolo čistiť vodu následne pomocou ozónu, ktorý môže byť produkovaný na mieste. Ale vzhľadom k vysokým nárokom na spotrebu elektrickej energie pri výrobe ozónu musí tím ešte nájsť cestu, ako lepšie kontrolovať jeho dávkovanie." Štúdia bývalého Van Hulleova študenta Aegina Malaja hovorí, že organické chemikálie (Čo zahŕňa ako zvyšky Lieku tak pesticídy, farby a ďalšie látky) OHROZUJÚCE ekologickú integritu a biodiverzitu skoro polovice vodných útvarov v Európe. Rousseau k tomu hovorí: Expozícia nízkou koncentráciou chemikálie, síce nezabíja rastliny ani živočíchy, ale Môže Mať postupný efekt na ich telo, Napríklad narušením rovnováhy hormónu. Dodal tiež, že zatiaľ teraz nie sú žiadne európske štandardy pre čistenie rezíduí Lieku v odpadovej vode, tak Švajčiarsko nedávno zaviedlo takúto novú legislatívu a európski legislatívci sa na tento problém tak tiež pozerajú. Myslíte že to budú zvládať klasické biologické čistiarne odpadových vôd? Pôvodný článok od Paula Dear http://www.flanderstoday.eu/innovation/students-find-reeds-could-flush-out-harmful-drug-residue-water
Pri písaní tohto blogu som vychádzal z verejne dostupných informácií. Nie som žiadny fyzik ani chemik ale normálny človek so sedliackym rozumom J Cieľom environmentálne prijateľného stavebníctva je stavať budovy, ktoré prirodzene vytvárajú zdravé vnútorné prostredie no zároveň nepoškodzujú okolité životné prostredie. Najlepšou cestou ako dosiahnuť tento cieľ je skombinovať moderné vedecké poznatky a využiť pri stavbe prírodné materiály, ktoré za sebou zanechávajú minimálnu alebo žiadnu environmentálnu záťaž. Prírodné staviteľstvo nás učí využívať prirodzené (a hlavne prírodné) a miestne dostupné materiály, ktoré majú malú „vnútornú“ energiu (Vnútornou energiou mám na mysli energiu, ktorá je nevyhnutná na ich výrobu alebo získanie). Vďaka tomu im môžeme pripísať len veľmi nízku uhlíkovú stopu a tiež mieru znečistenia životného prostredia. V poslednej dobe je veľmi moderné stavať „ekodomy“, „ekostavby“ a „environeviemčo“ avšak keď sa detailnejšie pozrieme čo to ten „ekodom“ v skutočnosti je, zistíme, že ide len o primitívnu drevostavbu obúchanú OSB doskou, vyplnenú parozábranou, za ňou 30 cm hypermodernej turbo izolácie a z vonku ešte zabednenú karcinogénnym polystyrénom. To som sa ešte neopýtal koľko CO2 sa pri výrobe tohto domu uvoľní, a či v OSB doskách nie je náhodou aj formaldehyd…. Na toto skutočne neviem, resp. si na to netrúfam odpovedať. Jednoducho dokonalá „ekostavba“. Celé takéto „ekologické“ staviteľstvo mi pripadá pochybné a skutočne neviem či sa mám smiať alebo plakať nad takýmto bohapustým parazitovaním na slove ekológia. Pri stavbe domu nesmieme zabudnúť na to, že v ňom budeme žiť celý život! Netreba sa preto uponáhľať s výberom materiálu a skutočne si uvedomiť, že hodnota „U“ a „lambda“ neznamenajú všetko. Treba vziať do úvahy aj ďalšie hodnoty, ktoré u dnešných moderných „ekodomov“ akosi zabúdajú uvádzať. Akú tepelnú kapacitu má napríklad polystyrén? A do akej miery vie byť difúzne otvorenou stavba obitá OSB doskami a oblepená parozábranou? Toto sú len niektoré z dôležitých fyzikálnych vlastností, ktoré určujú ako sa v konečnom dôsledku v dome bude bývať a ako sa v ňom budeme cítiť. Na strane prírodného staviteľstva môžeme mať pocit, že hlinené zmesi nemajú také tepelnoizolačné vlastnosti a slama v nás podvedome vyvoláva pocit niečoho nestáleho, čo rozhryzú myši a vo vode to zhnije. Pravdou pritom je, že z hliny a slamy sa dá postaviť skutočne útulný a komfortný domček, ale… Hempcrete Konopný betón ako už z jeho názvu vyplýva, je zmesou technického konope a spojiva na vápennej báze. Keď hovoríme o konope majte prosím na pamäti, že technické konope a marihuana sú dve diametrálne odlišné veci a porovnávať ich znamená asi to, ako keby ste chceli konfrontovať vlastnosti ratlíka a pitbula… Konopný betón je difúzne otvorený materiál, ktorý je zároveň aj hygroskopický. Keď je v okolí prebytok vzdušnej vlhkosti, dokáže ju absorbovať do seba a naopak keď je vlhkosti vo vzduchu nedostatok, tak ju zo seba uvoľní. Podobne ako hlina tak dokáže prirodzene regulovať mieru vlhkosti vo vnútri Vášho domu a tým vytvára príjemné prostredie. Vylučuje sa tak riziko vzniku plesní, bakteriálnych infekcií, alergických reakcií alebo astmy. Čo sa týka tepelnoizolačných vlastností, tak už 45 centimetrová obvodová stena (rovnakú hrúbku majú všetky „ekodomy“) má hodnoty súčiniteľa prechodu tepla „U“ na úrovni 0,16 W/m2.K, čo zaraďuje domy z konopného betónu k nízkoenergetickým stavbám. A čuduj sa svete, to všetko bez dodatočnej izolácie… Konopný betón vie do seba navyše teplo akumulovať a prijať ho až dvakrát toľko ako napríklad tehla no zároveň ho vie odovzdať tak rýchlo ako napríklad voda. Spojitosť vyššie uvedených vlastností s nízkou tepelnou vodivosťou teda znamená, že tento materiál výborne izoluje, teplo cez seba nepustí a navyše ho počas chladnej noci keď už v krbe vyhaslo odovzdá späť do izby. Super! Konopný betón má okrem zaujímavých fyzikálnych vlastností aj jednu ďalšiu, ktorú nemá žiadny iný materiál. A tou je fakt, že tento materiál má negatívnu uhlíkovú stopu. Stavba z konopného betónu tak nevytvára žiadny dodatočný oxid uhličitý ale naopak, z atmosféry ho spotrebováva. Rastlina totiž za svojho vegetačného obdobia zachytí a uloží väčšie množstvo CO2 ako ho uvoľní výroba a aplikácia konopného betónu. Na túto tému bolo uverejnených viacero odborných štúdií avšak najlepšie bude asi vziať do úvahy strednú hodnotu – 165 kg čistého CO2 zachyteného v 1 m3 ručne sypaného konopného betónu. Dôvodom prečo konope zachytí také obrovské množstvo oxidu uhličitého je fakt, že rastlina rastie veľmi rýchlo a mohutne a na to potrebuje silnú stonku v ktorej sa väčšina uhlíka uloží. Keď ste si prečítali predchádzajúci odstavec určite Vás napadla otázka, ako môže byť konopný betón „carbon-negative“ materiál, keď je do neho pridávané vápno. Pri výrobe vápna sa totiž jeho vypaľovaním pri 900°C oxid uhličitý prirodzene uvoľňuje. ALE! ako vravel môj chemikár na gymnáziu: „Chémia je život“. Hovoríme tu o uzatvorenom kolobehu oxidu uhličitého, ktorého dôsledkom je, že steny Vášho domu postupne spotrebúvajú oxid uhličitý a pritom sa menia na skalu (vápenec – CaCO3) (obrázok 1). V minulosti som uvažoval o stavbe domu práve zo slamených balíkov, avšak potom som sa dozvedel o konopnom betóne. Momentálne u mňa vedie práve hempcrete a to z dôvodu, že slama u mňa (ako asi u viacerých ľudí) vyvoláva pocit niečoho nestáleho. Stretol som sa s názorom, že slamený dom je viac ekologický pretože keď ho raz budem búrať tak nebude predstavovať záťaž pre životné prostredie. Ale prečo by som búral svoj dom??? A je záťažou pre životné prostredie aj vápenec, na ktorý sa konopný betón zmení? Asi nie. Konopný dom + ekočistička = palec hore od planéty Zem J
